Dlhá cesta, prvý film Alfréda Radoka (1914-1976), sa stal pre komunistický režim takým neznesiteľným pre nutkavé vyjadrovanie obrazov z terezínskeho geta a dráždivú kombináciu hraného a dokumentárneho filmu, že bol najprv nakrátko presunutý do vidieckych kín a potom úplne vyradený z distribúcie.
Svoj podiel na tom mal Radokov kolega Otakar Vávra, ktorému sa Radokov štýl zdal príliš kŕčovitý. Ako Vávra priznal vo svojich memoároch Podivný život režiséra (1996), keď sa ho na film opýtal vedúci stranícky ideológ, minister informácií Václav Kopecký, nezamlčal svoj názor a Kopecký zakázal ďalšie premietanie filmu Ďaleko v kinách...
