Tento dramatický príbeh bol pôvodne nakrútený ako televízny film, čo ovplyvnilo jeho výraz, ktorý akoby sa vymykal filmovej praxi, keďže sa celý odohráva v deväťdesiatich minútach v uzavretej súdnej sieni. Dvanásť porotcov má jednomyseľne rozhodnúť o vine alebo nevine mladého muža, ktorý je obvinený z vraždy svojho otca. Porotcovia sú priemerní Američania s bežnými záujmami a zamestnaním.
V druhom kole hlasovania sa jedenásť porotcov vyslovilo za vinu, proti bol len architekt Davis, porotca číslo osem. Vyjadruje vážne výhrady k priebehu súdneho procesu a kritizuje aj spôsob vyšetrovania prípadu. Scenár nekladie dôraz na to, či je obžalovaný vinný alebo nie; je skôr autorskou úvahou o možnostiach obhajoby vlastných názorov, o pochybnostiach v súdnej sieni a o zodpovednosti za vlastné výroky. V tomto zmysle film ďaleko presahuje svoj vlastný dej a stáva sa zovšeobecneným obrazom uponáhľanej civilizácie.
Inscenačný tím vytvoril nezvyčajné dramatické napätie v obmedzených priestorových dimenziách a majstrovsky odhalil duševné pochody jednotlivých aktérov pri rokovaniach poroty, kde aj ten najmenší detail nadobúda hodnotu symbolu. Lumetove dôkladné kompozície a silný dôraz na všetky línie sú takmer dokonalé. Vynikajúci scenár, vysoká profesionalita prevedenia a dokonale vyladené herecké výkony jednotlivých postáv prispeli k vysokej a trvalej hodnote tohto nevšedného diela. Za zmienku stojí, že porotcu číslo 11 si zahral Jiří Voskovec. Film bol v roku 1957 nominovaný na Oscara...
Hľadať: ""
