Americký film Powaqqatsi vznikol ako druhá časť plánovanej trilógie osobitých dokumentárnych filmov režiséra Godfreyho Reggia s hudbou skladateľa Philipa Glassa, ktorých názvy odkazujú na jazyk indiánskeho kmeňa Hopi ("Powaqqatsi" znamená niečo ako "žiť na cudzí účet"). V roku 1983 mal svetovú premiéru film Koyaanisqatsi, ktorý sa pokúsil o komplexný pohľad na súčasnú tvár industrializovanej Ameriky. Tvorcovia sa snažili predstaviť obraz života, ľudí a krajiny tretieho sveta v celovečernom projekte bez komentára. Pozorujú ničenie kultúrnych a historických koreňov v dôsledku prenikania civilizácie, ktorá spôsobuje uniformitu a podriaďovanie sa bezduchej práci a odcudzujúcemu systému. Hoci Powaqqatsi svojím obrazom odkazuje na dokumentárny film s etnografickými a antropologickými cieľmi, jeho organizácia (trikové zábery a strihové rytmy podriadené hudbe) z neho robí experimentálny film.
V súlade s Glassovou minimalistickou hudbou je film štruktúrovaný do jednoduchých viet, z ktorých každá má svoj vlastný logický a emocionálny význam; neobyčajná, fascinujúca bohatosť obrazov ide zdanlivo "proti" hudbe a robí z filmu podmanivú podívanú. Hlavní kameramani filmu pracovali (okrem Berlína a Paríža) v Peru, Brazílii, Egypte, Nepále, Izraeli, Keni, Hongkongu a Indii. Glass sa nevyhýba ani vplyvom africkej, brazílskej a peruánskej hudby a využíva bohatú škálu domorodých nástrojov, ľudského hlasu a civilizačných ruchov, z ktorých stretu, rovnako ako z vizuálnej zložky, vystupuje podoba sveta s jeho prirodzenými a neprirodzenými vzťahmi, vplyvmi a kontrastmi. Tento výnimočný film vznikol na podnet Inštitútu pre regionálne vzdelávanie za účasti Francisa Coppolu a Georgea Lucasa. Možno ho odporučiť ako úplne výnimočný zážitok pre všetkých náročných divákov.
(Qatsi je slovo indického pôvodu, ktoré označuje život, zatiaľ čo powaqa označuje tých, ktorí sa priživujú na iných.) Film konfrontuje blahobyt v metropolách najbohatších spoločností s biedou a chudobou obyvateľov tretieho sveta, najmä Indie, Afriky, Strednej a Južnej Ameriky. Reggiov nesmierne náročný projekt, ktorý nadväzuje na jeho predchádzajúci film Koyannisqatsi, je nielen strhujúcim dokumentom o do očí bijúcich rozporoch na našej planéte, hrozbe jadrovej a ekologickej katastrofy, ale predovšetkým veľkolepou symfóniou o premenách života, o úzkom prepojení človeka s prírodou a kultúrou. Film je úplne bez slov, režisérova takmer magická práca s množstvom špeciálne nakrúteného dokumentárneho materiálu a symfonická hudba Philipa Glassa skomponovaná špeciálne pre film ako rovnocenná náhrada komentára...
Hledat: ""
